Zborov nad Bystricou

Zborov nad Bystricou. Táto podhorská obec sa nachádza v okrese Čadca, v Žilinskom kraji, asi 4 km nad odbočkou v Krásne nad Kysucou, smerom do Bystrickej doliny. Názov má odvodený od rieky Bystrice, ktorá ňou  preteká. Jej pravý breh tvorí pomyselný priedel medzi časťou, kde sú postavené rodinné domy a časťou nezastavanou, s výnimkou malých úsekov na oboch začiatkoch obce.

Tak toľko na úvod a ešte by som rád doplnil, prečo som dal vzniknúť týmto stránkam, napriek tomu, že trvalý pobyt na Zborove nemám už od r.1984. Tých dvadsať rokov, počas ktorých som na Zborove vyrastal, asi zanechalo vo mne určitý diel patriotizmu, síce malý, ale predsa len. Ten sa prejavil tým, že nedlho pred obdobím vzniku stránok (r.2004) som našiel na internete len 3 fotky Zborova, čo mi prišlo na tak veľkú obec žalostne málo a tak som sa pokúsil toto "manko" vo fotkách trošku napraviť.

Dnes už je situácia pomerne priaznivejšia, fotiek a článkov pomaly pribúda, v priamej úmere rozvoja internetu na Zborove a vôbec všade. Mohol by som to teraz kľudne už nechať na obyvateľov Zborova, nech sa sami starajú o povedomie Zborova vo "svete". Ale možno by to bolo škoda nechať tieto moje, doteraz vytvorené fotky a články zapadnúť prachom, najmä, keď na internete je miesta dosť pre každého a nezaškodí porovnanie ako sa na Zborov dívajú miestny a ako niekto, kto tam je len za čas. Keď už nič iného, poslúži ako vhodný, "časozberný" dokument.

Že to budú pohľady rozdielne, niet pochýb. Ani sa to nezdá, ale mnohé domy, či rôzne predmety, drobných i väčších rozmerov, tak charakteristické pre život na dedine, nám v rámci prirodzeného vývoja, naraz zmiznú z našich očí a nám až za pár rokov príde aké to bolo vlastne zaujímavé či dokonca pekné. A čo týka starých ľudí, ani nehovorím. Tí by si fotky zaslúžili v prvom rade. Mnohokrát čo starousadlíkom dnes a každodenne videné pripadá nezaujímavé, či skôr obyčajné, mne ako súčasnému obyvateľovi Havířova, to už príde práve naopak a snažím sa to zachytiť do objektivu, ono sa to raz isto pridá.

Dnes som rád, že sa mi týmto spôsobom napríklad podarilo zachytiť bývalú budovu Pohostinstva U Komana, alebo domy na kopčeku nad krížom U Kováčov a najnovšie základná škola - to je len náhodný výber budov, ktoré prešli dosť razantnými, nevratnými zmenami a to nehovorím o tom ako rýchlo sa mení okolie Zborova. Eště dve - tri desiatky rokov naspäť nebola žiadna núdza o obrábané záhony a pastviny nad dedinou po oboch stranách, dnes tieto nekontrolovane zarastajú náletovými drevinami a tr'ňmi, či naopak na hrebeňoch sa objavujú kedysi nevídané holiny po ťažbe dreva. Toto všetko sú momenty hodné zaznamenania pre mladú generáciu, aspoň mne prídu chvíle nad fotkami z obdobia, keď som ešte "nebol na svete", hodne zaujímavé.
 

údaje z r. 2004

Z kopcov okolo dediny je dobrá možnosť pozorovať vrcholky Malej Fatry a z neďalekej Veľkej Rače za dobrých podmienok je možnosť dohliadnúť, zvlášť v zime, v dobe inverzií i na zasnežené vrcholky v  západnej časti Vysokých Tatier (foto5) a Malá Fatra je z V. Rače ako na dlani (foto6)
zelená turistická značka od kostola k Hladnej vode (krátky náučný turistický chodník. z r. 2009)
červená turist. značka vedie po hrebeni :  z Krásna cez Hájnicu, Šlapkov a Matúšov vrch až na Klubinu
cyklotrasa : cez obec po hlavnej ceste - Krásno nad Kysucou - Zborov nad Bystricou - Klubina - St. Bystrica
 

V Skanzene Múzeua Kysuckej dediny na Vychylovke  sa nachádza zborovská kaplnka (foto8) i parná mašinka (foto9), ktorá  zhruba do r. 1970 dopravovala drevo z Vychylovky, cez celú dolinu vrátane Zborova, až do Krásna. Mnoho starších  Zborovanov si ešte pamätá na dymiaci parný rušeň a koľajovú trať, situovanú v úbočí ľavého brehu rieky Bystrice.

Ukončením prevádzky v roku 1970 a následným rozobraním tejto trate Bystrická dolina nenávratne stratila jednu obrovskú  technickú pamiatku. Koľaje tejto železničky boli výnimočné už len svojím úzkym rozchodom, ale pravý skvost sa nachádzal práve na ich začiatku - vo Vychylovke, v mieste súčasného skanzenu. Úvraťový systém uloženia trate, pomocou ktorého sa darilo zdolať veľké prevýšenie pri doprave dreva z hrebeňov okolitých hôr do údolia, patrí k ojedinelým svetovým unikátom a  nás  len môže opravdu mrzieť, že sa z tohoto unikátu nezachovalo viac.

Chabou náplasťou je, že sa tam aspoň ako turisti môžeme zájsť podívať, ako to kedysi vypadala prevádzka na tejto železničke. Pravda, dnes už neuvidíme premávať po úvratiach klanice naložené drevom, bude nám musieť stačiť "otvorený" vagónik pre prepravu turistov, zapriahnutý za parný rušeň. Tuto "výsadu však majú ale iba víkendové dni. Počas pracovných dní parný rušeň nahradzuje elektrická lokomotíva, predsa len príprava rušňa na jazdu zaberie dosť času a i prostriedkov.

Ta či ona lokomotíva s vagónom prepraví záujemcom po rovnejších úsekoch trate, v blízkom okolí skanzenu, do úvratí sa zatiaľ nejazdí. Stojí však za to, prísť v sobotu alebo v nedeľu v sezóne do skanzenu pred deviatou hodinou ráno a pozrieť si prípravu parného rušňa zblízka, bez "rušenia" turistov, ktorí dorazia neskôr. Neviem, či ten parný rušeň, ktorý v súčasnosti je hlavnou atrakciou na Vychylovke, je ten pôvodný, čo kedysi brázdil Bystrickú dolinu, ale dokonale dokreslí atmosféru, ktorá tu kedysi panovala.

počet návštev od 1.12. 2004 :